Aduza a Tobi.

V pondelok prišlo nové dievčatko, ktoré má 14 dní. A volá sa nejak Aduza, ale nie som si tým istá. Prišla dehydrovaná. Jej mama sa o ňu vôbec nestarala a teraz je na psychiatrii, lebo je blázon. Bola napapaná a oblečená, keď sme ju vážili a nemala ani dve kilá. Takže je neuveriteľne chudá. Dávame jej papať každé 3 hodiny 40ml mliečka. Lebo viac by ani nemohla. Keby s nami nebola tá doktorka, tak by asi zomrela. Tak jej dávam papať. Ale pohlad na ňu je proste naozaj desivý. Ale pokrok je, že už plače, keď niečo potrebuje. Niekedy chce byť len na rukách. Ked prišla, tak nemohla ani plakať, proste nemala na to silu. A prišla a má zlaté náušnice v uškách a mala na sebe make-up. Proste bola namalovaná. A to je dosť zlé. Jej mama bola naozaj chorá.

Dnes som bola celé ráno s Tobim. A to je malý chlapček, ktorý ma pol roka, ale vôbec nevyzerá ako polročný. Je maličký. A som mu dávala papať, som ho prebalila, rozprávala som mu všetko možné, aj mi zaspal aj sa zobudil. A po štyroch hodinách so mnou sme ho nevedeli dať do postieľky. Lebo tam proste nechcel byť, stále plakal.

Andrewov príbeh.

Čo sa týka detí, tak sú naozaj krásne. Spočiatku mi bolo naozaj ťažké s nimi tráviť čas. Najmň s tými maličkými , ako je Sofi. Lebo stále mám v hlave ju. A je mi ich neuveriteľne ľúto. Sofi má proste všetko, a oni v podstate nič.

Je tu napríklad štvoročný Andrew. Je to albín - černoško, ktorý sa narodil bez pigmentu. Neviem, či poznáš takéto deti. Ja som o nich len počula. Ale až teraz si viem predstaviť, ako vlastne vyzerajú. Nevie rozprávať a chodí, akoby sa to práve naučil. A to všetko len preto, že je biely. Keď sa takéto dieťa narodí, tak je automaticky vyvrheľom v tejto krajine. Najčastejšie ich proste len živia. Ale sú odpadom, o ktorý sa netreba starať. A ak vyrastú, tak ich zabijú, vyzlečú z kože "lebo má magickú moc"... a potom budú mať v dome "požehnanie". Všetko sa tu točí okolo tradície a o tom, kto čo povedal. Keď sme prvý krát prišli k týmto deťom, tak sa všetky rozplakali. Museli sme odísť, lebo nikdy nevideli bielych ľudí. A postupne sme tam prichádzali, až nás nejak prijali. Ale Andrew bol iný. On nebol zvyknutý na to, že sa s ním niekto hrá, alebo že sa o neho niekto zaujíma. To, čo vedel bolo, že každý deň ho osprchujú, potom si môže ísť pre jedlo a potom ho dajú naspäť do postielky a tam proste len sedí. Hoci má 4 roky. Bolo to naozaj ťažké začať s ním akýkoľvek kontakt. Ale myslím, že to bolo štvrtý deň, keď som sa hrala s Mondayom a Andrew prišiel a začal sa hrať s nami. Najkrajšie bola na tom všetkom jeho postupnosť. Hádzali sme si plyšovú hračku a najskôr mi ju vždy len hodil kdesi do mnňa, alebo niekde úplne mimo. Ale po každom jednom hode sa približoval. Až sa ma dotkol raz a bol z toho taký mimo. Dalo to čas a celkom aj drinu sa k nemu priblížiť. Ale dnes, ak sa nemýlim, je desiaty den a už mi sedel na kolenách a dotýkal sa mi vlasov, tváre a proste skúmal všetko na mne. A nechal sa objať a proste sa chcel mojkač. Bol naozaj krásny. Viem síce, že toto všetko bude žiť len v čase, kým tu budeme, a že potom nastane opäť ignorancia. Ale verím, že sú to naozaj najkrajšie dni v jeho živote.

Photo je len ilustračné.

Ďalší mail od Ivonky!

Ivonka písala mail Ovečkám.

Niekedy sa nám tu podarí sa dostať na internet. Ale platia za každú minútu a keď som si pozrela pred chvílou maily a zistila som, že mám 64 mailov, tak ani som nepozerala, kto čo kedy chcel a písal. Ale tipujem, že väčšinou sú to reklamy.
Idem Ti písať o tom ako sa tu žije od kedy sme sem prišli (lebo si píšem každý deň, čo sme zažili, tak Ti to môžem trochu zhrnúť).

Prvú noc sme spali v Abuji v Baptist Guest Home. U takých dvoch belochov, asi Američanov. :) to bolo také v pohode, zlatí boli velmi. Čo sa týka afrického šoférovania, tak je to čosik strašné. To som este nezažila. Ešte len prvý deň a cúvali na diaľnici, keď minuli tú zákrutu, ktorá vedie preč z diaľnice, tak si to tam proste nacúvali. Ľudia chodia cez štvorprúdovky, ako by autá vôbec nechodili. A pritom jazdia naozaj ako blázni. Raz sme to aj my spravili, keď sme museli íst do obchodu. Ale s tým, že v strede bolo niečo, ako chodník. Čiže sme šli jak keby len cez jeden smer diaľnice. Ale tak mi stačilo ten jeden krát. Už sme aj defekt dostali raz. A inak nás každý deň vozia na takom minibuse pre dvanást ľudí. Na "novom" minibuse :D ...lebo ho práve kúpili. Ale inak sme skoro dvere na ňom dnes stratili. Cesty su úplne strašné. A tak sa tomu ani nedivím. Samé jamy, a vlastne ani nemajú asfaltové. Iba na tej "diaľnici"...

V nedeľu príde nový tím z Dánska. A to budú z vedľajšej školy, takže to budú sami teenegari a bude ich 25. Tak si neviem predstaviť, aké to bude. Či už čo sa týka dánčiny, lebo sme tu dve slovenky a 6 dánsky hovoriacich žien. A už mi to obcas trhá uši, keď sa rozprávaju stále po dánsky. Takže teraz to bude už asi naozaj bez angličtiny. Ešte, že tu je Miška. A hlavne, všetci budeme v jednom dome. S tou jednou kúpelkou. Sme to rátali a sprchovanie každý deň vyjde tak na 6 hodín :).
No, je to celkom sranda občas. Ale sprchovať sa musíš, aj hlavu si umývať každý deň, hoci je tá voda večer riadne ladová. Ale proste, to aké sme špinavé, to je čosi strašné. Ešte stále som si nič neprala. Ale to preto, že chodíme niekedy aj stále v tom istom špinavom, lebo veď deti nás aj tak na druhý deň úplne zničia :).

Inak chodím učiť do školy každý deň. Do Lifespringu. To sú okolo 12-14 ročné deti. Ale keď som tam bola prvý krát a chceli odo mňa pomôcť niečo v matematike, tak som nemala ani len poňatia, o čo tam ide. Ale potom som na to nejak prišla. Lebo oni majú veľa predmetov naraz a ja chodím cez celú triedu a kontrolujem a vysvetľujem. A čo sa týka Biblie, tak ju naozaj oproti týmto deťom nepoznám. Oni sypú jeden veršík za druhým. Stačí dať súradnice :)
.
Dnes som rozprávala svedecvto v DaystarAcademy. To je asi 200 teenagerov. Myslím, že boli celkom dotknutí, ale to skôr, lebo som im to dala formou kázania. ;) Celkom mi už nerobí problém vystúpiť pred tolkých ludí a rozprávat.
Inak v Mercy Home School je tiež okolo 200 detí, ktoré ťa proste žerú len kvôli tomu, že si biela. Chcú ťa chytať, nechápu, že máš svoje vlasy (tu v Nigériii ženám vlasy nerastú, všetky majú parochne). A tak je to niekedy otravné, keď sa na teba 20 detí nalepí a všetko, čo chcú je držať ťa a bijú sa o teba. Radšej mám tých, ktorých vôbec netrápi, akú áam farbu pokožky, ale ktoré proste chcú byť so mnou. Lebo aj také sú tu. :)

No, neviem, čo som ešte chcela. Asi to je celkom aj všetko. Mám sa celkom fajn, ale už by som aj chcela žiť v takom ozajskom svete na aký som zvyknutá. Kde mám to, čo potrebujem a vlastne aj to. č chcem. Tuto ani to, čo potrebuješ niekedy nemáš. Ale Solfridina dcéra je naozaj super. Má tridsať rokov a je doktorka. A tak s ňou som rada a vtedy mi moc nie je smutno. Ale oni odchádzajú v sobotu domov. Takže to ťažšie ešte len začne.
Ale tak, v Biblii sa píše v Jakubovi, že kto vie činiť dobré a nečiní, tak koná hriech. A tak to mám stále v hlave. Že naozaj ak ma deti majú radi, ak chcú byť so mnou, ak som použiteľná v tejto veci, tak chcem byť vytrvalá.
No, to je všetko idem dať ten notebook ďalej. Pozdrav všetkých odo mňa.

Osma správa od Ivonky!!!

Ivonka napísala smsku Sofinke, Neprišla celá - škoda, ale tak aspoň kúsok.

Som pri týchto deťoch naozaj vďačná, že si taká zdravá a krásna, šikovná a máš naozaj všetko. Buď požehnaná a pozdrav maminku a tatinka. A že nezabudni, že Ibika ľúbi Okiku a Oečky.

MAIL OD IVONKY.

Ahojte,

tak sa mi na chvilu vyskytla moznost napisat vam kratky mail. Ale je tu naopak klavesnica, tak mozno tu bude par chyb, ale som tu naozaj len na chvilu tak to nejdem opravovat. :)

Dakujem vam vsetkym ya smsky aj za vsetky povzbudenia a modlitby a vsetko co pre mna robite. Naozaj si to vazim.

Cas nam tu ide naozaj velmi velmi pomaly. Vcera som este mala teplotu a dnes som opat zdrava. :) takze naozaj som vdacna, ze ma nosite na modlitbach. Je to skvele vediet, ze tam niekde su ludia, ktorym na mne naozaj zalezi.

Este je pred nami 20 dni a nasa praca pozostava z toho, ze rano o siedmej mame ranajky, a o osmej sme v Mercy home, kde je asi 10 malickych deti, ktore treba prebalovat, krmit, hrat sa s nimi. Potom aj chodime ucit do skol a taktiez sa hrame so vsetkymi vekovymi kategoriami. Deti je tu dokopy asi 600, takze spavat chodime stale skor a skor. Sme totalne rozbite vecer.

Takze je to naozaj zaujimave tu byt. Verim, ze tie deti su stastne z nas. Mame vela prace kazdy jeden den a elektrina ide az niekedy vecer a to aj tak len do desiatej. Takze internet nie je casty. Elektrina vlastne niekedy vobec nejde. Najvacsia sranda je, ze sa sprchujeme vedrami. A ta voda aj tak nie je pitna. A raz sa mi stalo, ze som sa akoze sprchovala, vsade tma. Teda este islo svetlo. Ale zrazu sa to vyplo a ja som nevedela co skor, ci mam ist pre dalsie vedro vody a doumyvat sa. Lebo spinu mozte z nas obcas zoskrabovat. Alebo som mala kricat pre pomoc nech mi nejak posvietia :D

Ale inak je tu fajn. Obcas tazko, ale nejak tym vsetkym spolocne prechadzame. Vdaka este raz za sms. Vcera ta o tom ked uz si myslim, ze nevladzem, ze vtedy este vela zvladnem. Lebo mat teplotu v horucave a zvracat a taku bolest hlavy ... fuuu, som fakt chcela ist domov, lebo som si myslela, ze uz naozaj nevladzem.

Tak vdaka za starostlivost aj za vsetko. Este vladzem :) vela.

Asi si neprecitam maily ak odpisete lebo toto je notebook Solfrid a cez tyzden vobec nie je cas, obcas ani nestiham pisat do dennicku co sa stalo. A v sobotu Solfrid odchadza tak uz tu nebude.

Takze tak. Vdaka za vsetko. Naozaj. Keby nieco, tak sms ... Papa ...

A mam vas rada.

Ivonka

Siedma správa od Ivonky!!!

Pre Stanku :

Asi sa tu konečne naučím zabúdať na seba, na svoje potreby, či pocity ... je to škola pokory. Ale tak, raz sa to treba naučiť, aj keď takým tvrdým spôsobom, ale predsa. Posúvajú sa hranice ...

(druhá časť sms neprišla ...)

Šiesta správa od Ivonky!!!

Písala som Ivonke večer :
"Veď Boh má moc rozhojniť vo vás všetku milosť, aby ste mali vždy a vo všetkom všetkého dostatok na každý dobrý skutok." 2 Kor 9, 8 Ti žehnám, aby ti Boh dal silu a požehnanie pre všetko, čo robíš."

A Ivkina odpoveď :

Amen :). Práve sedím na posteli, lebo spíme na jednej tri a jedna ma v spánku vytlačila :). Ale už aj tak vlastne ideme vstávať. A dni sa občas riadne vlečú - ešte 20 dní. A chodíme domov viac a viac unavené a tak aj skorej a skorej do postele. Ale tie deti nás naozaj potrebujú. :)

Piata správa od Ivonky!!!

Svojej family Ivka napísala :

Ahoj tato a ostatní :). Máme sa tu dobre a každý deň sme viac a viac unavené. Sme s asi 500 deťmi, ktoré nechápu, že sme biele a tak nás stále chytajú. A tak ich učíme, staráme sa o ne, kŕmime.

Štvrtá správa od Ivonky!!!

Vďaka Jane, že mám istotu, že niekto ma nosí v modlitbách nonstop. Vážim si toho. Je to drsná práca a čaká ma 23 dní. Ale všetko to je na slávu Božiu. Keby to tak nebolo, tak to vzdám. Ale je :).

Určite sa za ňu modlime :).

Tretia správa od Ivonky!!!

Vôbec mi nejdú posielať smsky. Ale tak táto je pre všetkých. Bývame v dome. Elektrina je tu tak od 6:00 do 22:00. Pitná voda tu nikde nie je a sprchujeme sa kýblikmi. :) Ale inak sa tu býva super. Práca bola dnes dosť ťažká. Kázali sme, hrali sme drámu, hrali sme sa s asi 200 deťmi, ktoré sa nás proste dotýkajú, prebalujeme a kúpeme deti do troch rokov. Sme tam od 8:00 a práve sme sa vrátili (cca o 18:00). Úprimne, je to dosť ťažké tu byť. Ale nie som tu kvôli sebe.

Náboženstvá v Nigérii.

Islam – suniti 45 %
Protestantské 26 %
Rímskokatolícke 12 %
Africké kresťanstvo 11 %
Kmeňové náboženstvá 6 %

Misonári tam veru majú čo robiť .... a preto je tam naša Ivonka :)

Life in Nigeria.

Asi sa tam dajú stretnúť dosť rôzny ľudia .. toto sú tí militantnejší zdá sa.



Pár obrázkov z bežného života v krajine.

Nigéria a jej história.

Africký štát leží na severnom pobreží Guinejského zálivu. Močaristé, mangrovové pobrežie má dĺžku 800 km. Krajina dostala meno podľa rieky Niger. Táto vytvorila na pobreží širokú deltu. Z nížiny vystupujú náhorné plošiny Horného Guinejského prahu. Dosahujú priemernú výšku 300-600 m, najvyššie zasahuje náhorná plošina Jos (1780 m). Najvyšší bod štátu sa nachádza v mladých sopečných pohoriach vo východnej časti štátu. Popri severnej hranici sa tiahnu nížiny (panva Čadského jazera).

Nigéria je najľudnatejším štátom Afriky. Nezávislosť od britskej nadvlády získala v roku 1960. Má bohaté zdroje nerastných surovín (cín, kolumbit, železné rudy) i energetických surovín (hnedé uhlie, čierne uhlie, ropa, zemný plyn). Menšiu časť vyťaženej ropy a zemného plynu vyváža už spracované (petrochemický priemysel). Napriek tomu pre spracovateľský priemysel sú ešte stále charakteristické tradičné remeslá (textil, hrnčiarstvo).Modernejšie priemyselné odvetvia sa orientujú na výrobu spotrebného tovaru.

V delte rieky Niger sa pestuje ryža, bavlna, proso a na vyššie položených miestach podzemnica olejná, palma olejná, kakao a kaučukovník. Pre živočíšnu výrobu sú charakteristické všetky druhy chovu, a to od najzaostalejších až po najmodernejšie (veľkovýkrmne, mliečne farmy). Na africkom kontinente zaujíma vedúcu pozíciu v ťažbe vzácnych drevín.

Druhá správa od Ivonky!!!

Ivonka práve cestuje z hlavného mesta Abuja do mesta Kaduna - hlavného mesta nigérskeho štátu Kaduna. Je to o niečo bližšie k nám, než mesto Abuja - severnejšie. Na mape ho ľahko nájdete smerom hore od Abuja :).

Príroda a ľudia.

Pamätáte si Malého princa?
Bál sa stromov, ktoré sa volajú baobaby.
Tak presne také v Nigérii rastú!!!

Prvá správa od Ivonky!!!

Hi everybody :). 30 stupňová Nigéria o desiatej večer. Fú. Cestu sme prežili. A práve sedíme v aute s veľkým čiernym mužom Medze :) Sme rozbité a trošku sa bojíme ... Ale teším sa. Iw

Vlajka a mapy krajiny.

About Nigeria.

Nigérijská federatívna republika je štát v Afrike. Mottom tejto krajiny je Unity and Faith, Peace and Progress - Jednota a viera, mier a pokrok. Je prezidentskou republikou. Jej najbližšími susedmi sú Benin, Čad a Kamerun. Má rozlohu takmer 924 000 km² a podľa odhadu z roku 2005 asi 131 530 000 obyvateľov. Platnou menou v krajine je naira (NGN).

Hlavným mesto tejto krajiny je ABUJA. V tomto meste pôsobí, ak sa nemýlim, aj naša Ivon. Počet obyvateľov v tomto meste je 174 152 (2005), fakticky však vyše 300 000 a keď sa vezme do úvahy aj blízke okolie mesta, je to okolo 400 000 obyvateľov. Dodnes sa nepodarilo mestu dodať naozaj metropolitný ráz. Dlho bola Abuja najmä cez víkendy takmer prázdnym mestom, do ktorého sa presťahovali úradníci z Lagosu. Kultúrny a spoločenský život sa naďalej odohráva v Lagose, ktorý je aj najväčším mestom Nigérie. Veľa zahraničných veľvyslanectiev bolo do Abuje presunutých, ale veľa krajín si v Lagosu ponechalo aspoň konzulát. K panoráme Abuje neodmyslitelne patrí 400 m vysoká skala Aso, monilit, ktorý vznikol vodnou eróziou (viď foto).