Žiadne ľudské snahy, predstavy, sny, myšlienky, snaženia sa, ... nemôžu pochopiť aká veľkosť, aká krása, aká láska, aké odovzdanie sa, ... sa tam skrýva.
streda 25. februára 2009
Žiadne ľudské snahy, predstavy, sny, myšlienky, snaženia sa, ... nemôžu pochopiť aká veľkosť, aká krása, aká láska, aké odovzdanie sa, ... sa tam skrýva.
Si dostatočne odvážny-a?
Začni čítaním textu :) potom pozri video: http://www.youtube.com/watch?v=HN8nv4tVFuA
Misia. Každý, kto zistil, že som bola na mesiac v Afrike mi napísal niečo v štýle. "Čo, Ty si bola v Afrike? To sa Ti ako podarilo? To je môj sen už veľmi dlho."
A jediné, čo môžem na to povedať je. TAK TEDA PRESTAŇ SNÍVAŤ SVOJE SNY A ZAČNI ICH ŽIŤ. Každý ma veľké predstavy.
Misia najčastejšie u ľudí znamená chudoba, trápenie, bolesť a Tvoja pomoc. Áno, je to tak.
Ale si si istý, že si pripravený na niečo také?
Ľudia niekde vo Philadelphii, čakajú v rade na jednu dráhu asi dve a pol hodiny v rade. A v okamihu, keď sa dostanú na radu, dostanú strach a rozmyslia si to. Odídu. Hoci sa toľko načakali. A vieš čo? Tá dráha je totálne bezpečná. A ľudia napriek tomu majú strach.
Teraz pozri video.
Misia je niečo bezpečné. Veď na Tvoj život nik nemôže siahnuť, lebo patríš Ježišovi. A predsa keď sa dostaneš do reality máš strach žiť niečo také celý život.
Misia nie je výlet na jeden mesiac. Ja som nebola na misii. Bola som mesiac v Afrike. Maľovala som steny, upratovala som, starala sa o deti, vyučovala, prebaľovala a kúpala tie najmenšie detičky, aké som kedy videla.
Znie to krásne. No nie? A hoci srdce ostalo tam niekde, možno zlomené chudobou, dotknuté hladom, rozbité smädom, ... možno vyšla aj nejaká slza, možno ich tieklo mnoho. Ale čo s tým, keď som opäť v Dánsku, kde sa jedlo nemôže druhýkrát ohrievať kvôli hygiene a tak ide do koša...
Čo je to mesiac? Misia je rozhodnutie na celý život. Možno som bola každý deň so Samuelom, ktorého rodičov zabili a on bol pri tom a bolo mu naozaj ublížené v jeho živote. A každý deň prišiel a chytil ma za ruku a prechádzal sa so mnou v areáli toho sirotinca = jeho domova. A viete si predstaviť jeho pohľad, keď som mu povedala, že budúci týždeň odchádzam? Viete si predstaviť, že on naozaj nerozumie tomu, načo tam ľudia prichádzajú iba na mesiac a nikdy viac sa nevrátia. A tak odpoveďou, či prídem aj budúci rok sa stalo len to, že niečo také nemôžem sľúbiť.
Čo je to mesiac pre tie bábätká, ktoré trošku priberú a majú viac starostlivosti a viac objatí a viac mojkania, keď aj tak po našom odchode začnú žiť to isté, čo predtým? Mesiac je tiež niečo, ale čo v porovnaní s ich celým životom?
Čo bol mesiac pre malého Jacoba, za ktorým som dennodenne chodila a pýtala sa prečo sa s nikým nehrá a prečo je taký smutný. Je pravda, že druhý týždeň ma už s úsmevom na tvári vítal objatím. Ale viete ako sa s ním lúčilo?
Misia nepozná limity. Misia nie je o jednom mesiaci.
Občas mi napadne myšlienka, že všetko by bolo jednoduchšie pokiaľ by viac nebolo zlo, alebo ľudí ktorí robia zlé veci. A to sú vlastne hriešnici. Niekedy by som chcela, aby to všetko zmizlo z tohto sveta. A potom si uvedomím, že by som bola prvou, ktorá by zmizla.
Kde sa to teda všetko zastavilo? Čo je Tvojím prvým krokom k misii? Láska.
Láska k ľuďom nie pre to, ako vyzerajú.
Láska k ľuďom nie pre to, ako sa ľudia správajú.
Láska k ľuďom nie pre to, čo pre Teba ľudia spravili...
Ale pre to, ŽE BOH SI ICH ZAMILOVAL. LEBO BOH SI NÁS ZAMILOVAL.
A vôbec nehľadí na to, čo sme spravili. Čo robíme. Prečo nevieme kráčať týmto smerom aj my?
Nigéria. Bolo to úžasné tam byť. Nemám slov na opísanie toho všetkého, čo sa tam stalo, čo sa tam deje. Nie sú to len ružové zážitky. Ale predsa sú to aj krásne veci.
Misionár z Nórska a vlastne z Konga je teraz na našej škole. Pustil nám film o dievčatách, ktoré boli znásilnené vojakmi. Dievčatá tam rozprávali koľko vojakov pri tom bolo, koľkí si ich vystriedali, ako sa to všetko udialo. Mal niečo medzi 30-45minút. Ja osobne som odišla z hodiny a mala som chuť ani neviem, čo spraviť. Ale skončilo to asi hodinovou prechádzkou, aby som aspoň trošku o niečom inom premýšľala.
Počula som mnoho iných príbehov a je mi z nich do plaču. A stále sa sama seba pýtam, či som naozaj dostatočne odvážna...
A čo Ty... si dostatočne odvážna-y?
Misia. Každý, kto zistil, že som bola na mesiac v Afrike mi napísal niečo v štýle. "Čo, Ty si bola v Afrike? To sa Ti ako podarilo? To je môj sen už veľmi dlho."
A jediné, čo môžem na to povedať je. TAK TEDA PRESTAŇ SNÍVAŤ SVOJE SNY A ZAČNI ICH ŽIŤ. Každý ma veľké predstavy.
Misia najčastejšie u ľudí znamená chudoba, trápenie, bolesť a Tvoja pomoc. Áno, je to tak.
Ale si si istý, že si pripravený na niečo také?
Ľudia niekde vo Philadelphii, čakajú v rade na jednu dráhu asi dve a pol hodiny v rade. A v okamihu, keď sa dostanú na radu, dostanú strach a rozmyslia si to. Odídu. Hoci sa toľko načakali. A vieš čo? Tá dráha je totálne bezpečná. A ľudia napriek tomu majú strach.
Teraz pozri video.
Misia je niečo bezpečné. Veď na Tvoj život nik nemôže siahnuť, lebo patríš Ježišovi. A predsa keď sa dostaneš do reality máš strach žiť niečo také celý život.
Misia nie je výlet na jeden mesiac. Ja som nebola na misii. Bola som mesiac v Afrike. Maľovala som steny, upratovala som, starala sa o deti, vyučovala, prebaľovala a kúpala tie najmenšie detičky, aké som kedy videla.
Znie to krásne. No nie? A hoci srdce ostalo tam niekde, možno zlomené chudobou, dotknuté hladom, rozbité smädom, ... možno vyšla aj nejaká slza, možno ich tieklo mnoho. Ale čo s tým, keď som opäť v Dánsku, kde sa jedlo nemôže druhýkrát ohrievať kvôli hygiene a tak ide do koša...
Čo je to mesiac? Misia je rozhodnutie na celý život. Možno som bola každý deň so Samuelom, ktorého rodičov zabili a on bol pri tom a bolo mu naozaj ublížené v jeho živote. A každý deň prišiel a chytil ma za ruku a prechádzal sa so mnou v areáli toho sirotinca = jeho domova. A viete si predstaviť jeho pohľad, keď som mu povedala, že budúci týždeň odchádzam? Viete si predstaviť, že on naozaj nerozumie tomu, načo tam ľudia prichádzajú iba na mesiac a nikdy viac sa nevrátia. A tak odpoveďou, či prídem aj budúci rok sa stalo len to, že niečo také nemôžem sľúbiť.
Čo je to mesiac pre tie bábätká, ktoré trošku priberú a majú viac starostlivosti a viac objatí a viac mojkania, keď aj tak po našom odchode začnú žiť to isté, čo predtým? Mesiac je tiež niečo, ale čo v porovnaní s ich celým životom?
Čo bol mesiac pre malého Jacoba, za ktorým som dennodenne chodila a pýtala sa prečo sa s nikým nehrá a prečo je taký smutný. Je pravda, že druhý týždeň ma už s úsmevom na tvári vítal objatím. Ale viete ako sa s ním lúčilo?
Misia nepozná limity. Misia nie je o jednom mesiaci.
Občas mi napadne myšlienka, že všetko by bolo jednoduchšie pokiaľ by viac nebolo zlo, alebo ľudí ktorí robia zlé veci. A to sú vlastne hriešnici. Niekedy by som chcela, aby to všetko zmizlo z tohto sveta. A potom si uvedomím, že by som bola prvou, ktorá by zmizla.
Kde sa to teda všetko zastavilo? Čo je Tvojím prvým krokom k misii? Láska.
Láska k ľuďom nie pre to, ako vyzerajú.
Láska k ľuďom nie pre to, ako sa ľudia správajú.
Láska k ľuďom nie pre to, čo pre Teba ľudia spravili...
Ale pre to, ŽE BOH SI ICH ZAMILOVAL. LEBO BOH SI NÁS ZAMILOVAL.
A vôbec nehľadí na to, čo sme spravili. Čo robíme. Prečo nevieme kráčať týmto smerom aj my?
Nigéria. Bolo to úžasné tam byť. Nemám slov na opísanie toho všetkého, čo sa tam stalo, čo sa tam deje. Nie sú to len ružové zážitky. Ale predsa sú to aj krásne veci.
Misionár z Nórska a vlastne z Konga je teraz na našej škole. Pustil nám film o dievčatách, ktoré boli znásilnené vojakmi. Dievčatá tam rozprávali koľko vojakov pri tom bolo, koľkí si ich vystriedali, ako sa to všetko udialo. Mal niečo medzi 30-45minút. Ja osobne som odišla z hodiny a mala som chuť ani neviem, čo spraviť. Ale skončilo to asi hodinovou prechádzkou, aby som aspoň trošku o niečom inom premýšľala.
Počula som mnoho iných príbehov a je mi z nich do plaču. A stále sa sama seba pýtam, či som naozaj dostatočne odvážna...
A čo Ty... si dostatočne odvážna-y?
utorok 17. februára 2009
pondelok 16. februára 2009
nedeľa 15. februára 2009
Občas boli aj nezhody...
A to najmä v dňoch, keď sme ženám, ktoré tam pracovali vysvetľovali ako sa správne starať o deti. A samozrejme chápem, že sa im to nepáčilo. Lebo sme im strkali ruky do výchovy a to asi nikto nemá rád. Lebo často hovoríš, čo robí zle, alebo čo by mal robiť inak.
Keď tu bola Solfrid minulý rok, tak im vysvetlila, že je dôležité, aby deti pili z fľašky mliečko. A aby ich nekŕmili lyžičkou zo šálky, keď sú to novonarodené deti.
Keď tu bola Solfrid minulý rok, tak im vysvetlila, že je dôležité, aby deti pili z fľašky mliečko. A aby ich nekŕmili lyžičkou zo šálky, keď sú to novonarodené deti.
A tak sme prišli a naozaj už nekŕmili lyžičkou a mali fľašky. Odstrihávali vrchy štuplíkov, aby detičky nemuseli cucať, ale aby im to išlo ľahko. Tým pádom mali hneď plné brušká, nevývijali sa im vzťahy na cicanie a žuvanie. Boli rýchlo hladné a keď opäť pýtali, tak im nedali, lebo už dostali...a tak sme všetky takéto cumlíky do fľašiek vyhodili. Kúpili nové fľašky. A tety prestali strihať. Verím, že to tak ostane na dlho. A že to opäť nie je tak ako to bolo. Lebo občas sme prišli a našli sme to všetkom v takom istom stave a museli sme všetko zopakovať.
Spôsob akým nosia deti sa podobá opicám. Naozaj, chytia pod pazuchu dieťa a takým rýchlym chvatom ho majú na chrbte priviazané šatkou.
Niekedy ma zastavali, že nemôžem zobrať dieťa vždy keď plače na ruky, lebo že si na to zvykne a v noci začne plakať a bude chcieť, aby ho utíšili. Ale že ony chcú v noci spať. Tak isto aj to, že nemám deti brať von, lebo je tam prach a slnko.
A veľa iných vecí sme riešili...
Spôsob akým nosia deti sa podobá opicám. Naozaj, chytia pod pazuchu dieťa a takým rýchlym chvatom ho majú na chrbte priviazané šatkou.
Niekedy ma zastavali, že nemôžem zobrať dieťa vždy keď plače na ruky, lebo že si na to zvykne a v noci začne plakať a bude chcieť, aby ho utíšili. Ale že ony chcú v noci spať. Tak isto aj to, že nemám deti brať von, lebo je tam prach a slnko.
A veľa iných vecí sme riešili...
Deň tretí ...alebo prvýkrát v Mercy Home :)
Nemám ešte všetky fotky. Dokopy ich máme okolo 3000 ... asi aj viac. Tak potom popridávam.Mercy Home je miestom, ktoré by sa dalo nazvať centrom pomoci. Je tu doktor a dennodenne tu chodia pacienti s rôznymi bolesťami a chorobami. V čase keď sme tam mi boli tak ich doktor dostal dovolenku, lebo na jeho miesto zasadla doktorka z Dánska, Linda. Zrazu chodili všetci k doktorovi :) biela doktorka tam nie je každý deň. A tak niektorí prichádzali len kvôli tomu, že ich poštípal komár alebo si proste niečo už vymysleli. No zlatí boli:)
Mercy Home ... tak tam bola aj škola. Myslím, že deväť tried a 240žiakov. Od maličkých trojročných až po nejakých 16ročných myslím. Keď nás prvýkrát videli, myslela som si, že prídem o svoje končatiny a vlasy a všetko. Všetci sa ma chytali a dotýkali a bolo to celkom milé, ale boli sme proste jak také atrakcie :) Ale časom sa to tak usadilo, keď sa nás všetci dotkli a spýtali sa, či naše vlasy sú našimi vlasmi... či sme v poriadku, keď máme znamienka. Či nás poštípali komáre, keď nám zbadali "pupáčiky" na tvári :) ...no proste boli sme záhadou prvý deň.
V Mercy Home bávalo 16 "veľkých" chlapcov (asi od 5 do 16) a 9dievčat. Staršie dievčatá sa starali o tie najmenšie bábätká a poobede mali školu. Naozaj ich máme za čo obdivovať. Sú to silné ženy, hoci majú len 13. Veľa z tých detí tam býva, lebo nemajú rodinu. Alebo peniaze. Alebo domov.
Maličké deti ste mohli vidieť na videu a ešte budem o nich veľa písať, lebo boli našou každodennou súčasťou.
A to bolo miesto, kde sme strávili každý jeden deň. Miesto, kde sme verím zmenili veľa vecí a spravili ich aspoň trošku krajšími.
sobota 14. februára 2009
Naše detičky, s ktorými sme boli každý deň
KEĎ SPINKALI :)
Prvý je Andrew. Predstavím ich viac neskôr. Druhá je Lovet. Tretí je Moses, ale v jazyku Housa, ktorým rozprávali ho volajú Musa. Šedrak je ten, ktorý chrápal :) potom bol Monday. Šiesta sa volá Noemi, siedmy je Michael (to video je len z mobilu), potom tam bol Isaac a posledná je malá Hadíža.
Ale nie sú tu vlastne všetky. Tak ešte bude viac fotiek :)
Prvý je Andrew. Predstavím ich viac neskôr. Druhá je Lovet. Tretí je Moses, ale v jazyku Housa, ktorým rozprávali ho volajú Musa. Šedrak je ten, ktorý chrápal :) potom bol Monday. Šiesta sa volá Noemi, siedmy je Michael (to video je len z mobilu), potom tam bol Isaac a posledná je malá Hadíža.
Ale nie sú tu vlastne všetky. Tak ešte bude viac fotiek :)
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)