Aduza a Tobi.

V pondelok prišlo nové dievčatko, ktoré má 14 dní. A volá sa nejak Aduza, ale nie som si tým istá. Prišla dehydrovaná. Jej mama sa o ňu vôbec nestarala a teraz je na psychiatrii, lebo je blázon. Bola napapaná a oblečená, keď sme ju vážili a nemala ani dve kilá. Takže je neuveriteľne chudá. Dávame jej papať každé 3 hodiny 40ml mliečka. Lebo viac by ani nemohla. Keby s nami nebola tá doktorka, tak by asi zomrela. Tak jej dávam papať. Ale pohlad na ňu je proste naozaj desivý. Ale pokrok je, že už plače, keď niečo potrebuje. Niekedy chce byť len na rukách. Ked prišla, tak nemohla ani plakať, proste nemala na to silu. A prišla a má zlaté náušnice v uškách a mala na sebe make-up. Proste bola namalovaná. A to je dosť zlé. Jej mama bola naozaj chorá.

Dnes som bola celé ráno s Tobim. A to je malý chlapček, ktorý ma pol roka, ale vôbec nevyzerá ako polročný. Je maličký. A som mu dávala papať, som ho prebalila, rozprávala som mu všetko možné, aj mi zaspal aj sa zobudil. A po štyroch hodinách so mnou sme ho nevedeli dať do postieľky. Lebo tam proste nechcel byť, stále plakal.