Ďalší mail od Ivonky!

Ivonka písala mail Ovečkám.

Niekedy sa nám tu podarí sa dostať na internet. Ale platia za každú minútu a keď som si pozrela pred chvílou maily a zistila som, že mám 64 mailov, tak ani som nepozerala, kto čo kedy chcel a písal. Ale tipujem, že väčšinou sú to reklamy.
Idem Ti písať o tom ako sa tu žije od kedy sme sem prišli (lebo si píšem každý deň, čo sme zažili, tak Ti to môžem trochu zhrnúť).

Prvú noc sme spali v Abuji v Baptist Guest Home. U takých dvoch belochov, asi Američanov. :) to bolo také v pohode, zlatí boli velmi. Čo sa týka afrického šoférovania, tak je to čosik strašné. To som este nezažila. Ešte len prvý deň a cúvali na diaľnici, keď minuli tú zákrutu, ktorá vedie preč z diaľnice, tak si to tam proste nacúvali. Ľudia chodia cez štvorprúdovky, ako by autá vôbec nechodili. A pritom jazdia naozaj ako blázni. Raz sme to aj my spravili, keď sme museli íst do obchodu. Ale s tým, že v strede bolo niečo, ako chodník. Čiže sme šli jak keby len cez jeden smer diaľnice. Ale tak mi stačilo ten jeden krát. Už sme aj defekt dostali raz. A inak nás každý deň vozia na takom minibuse pre dvanást ľudí. Na "novom" minibuse :D ...lebo ho práve kúpili. Ale inak sme skoro dvere na ňom dnes stratili. Cesty su úplne strašné. A tak sa tomu ani nedivím. Samé jamy, a vlastne ani nemajú asfaltové. Iba na tej "diaľnici"...

V nedeľu príde nový tím z Dánska. A to budú z vedľajšej školy, takže to budú sami teenegari a bude ich 25. Tak si neviem predstaviť, aké to bude. Či už čo sa týka dánčiny, lebo sme tu dve slovenky a 6 dánsky hovoriacich žien. A už mi to obcas trhá uši, keď sa rozprávaju stále po dánsky. Takže teraz to bude už asi naozaj bez angličtiny. Ešte, že tu je Miška. A hlavne, všetci budeme v jednom dome. S tou jednou kúpelkou. Sme to rátali a sprchovanie každý deň vyjde tak na 6 hodín :).
No, je to celkom sranda občas. Ale sprchovať sa musíš, aj hlavu si umývať každý deň, hoci je tá voda večer riadne ladová. Ale proste, to aké sme špinavé, to je čosi strašné. Ešte stále som si nič neprala. Ale to preto, že chodíme niekedy aj stále v tom istom špinavom, lebo veď deti nás aj tak na druhý deň úplne zničia :).

Inak chodím učiť do školy každý deň. Do Lifespringu. To sú okolo 12-14 ročné deti. Ale keď som tam bola prvý krát a chceli odo mňa pomôcť niečo v matematike, tak som nemala ani len poňatia, o čo tam ide. Ale potom som na to nejak prišla. Lebo oni majú veľa predmetov naraz a ja chodím cez celú triedu a kontrolujem a vysvetľujem. A čo sa týka Biblie, tak ju naozaj oproti týmto deťom nepoznám. Oni sypú jeden veršík za druhým. Stačí dať súradnice :)
.
Dnes som rozprávala svedecvto v DaystarAcademy. To je asi 200 teenagerov. Myslím, že boli celkom dotknutí, ale to skôr, lebo som im to dala formou kázania. ;) Celkom mi už nerobí problém vystúpiť pred tolkých ludí a rozprávat.
Inak v Mercy Home School je tiež okolo 200 detí, ktoré ťa proste žerú len kvôli tomu, že si biela. Chcú ťa chytať, nechápu, že máš svoje vlasy (tu v Nigériii ženám vlasy nerastú, všetky majú parochne). A tak je to niekedy otravné, keď sa na teba 20 detí nalepí a všetko, čo chcú je držať ťa a bijú sa o teba. Radšej mám tých, ktorých vôbec netrápi, akú áam farbu pokožky, ale ktoré proste chcú byť so mnou. Lebo aj také sú tu. :)

No, neviem, čo som ešte chcela. Asi to je celkom aj všetko. Mám sa celkom fajn, ale už by som aj chcela žiť v takom ozajskom svete na aký som zvyknutá. Kde mám to, čo potrebujem a vlastne aj to. č chcem. Tuto ani to, čo potrebuješ niekedy nemáš. Ale Solfridina dcéra je naozaj super. Má tridsať rokov a je doktorka. A tak s ňou som rada a vtedy mi moc nie je smutno. Ale oni odchádzajú v sobotu domov. Takže to ťažšie ešte len začne.
Ale tak, v Biblii sa píše v Jakubovi, že kto vie činiť dobré a nečiní, tak koná hriech. A tak to mám stále v hlave. Že naozaj ak ma deti majú radi, ak chcú byť so mnou, ak som použiteľná v tejto veci, tak chcem byť vytrvalá.
No, to je všetko idem dať ten notebook ďalej. Pozdrav všetkých odo mňa.