Občas boli aj nezhody...

A to najmä v dňoch, keď sme ženám, ktoré tam pracovali vysvetľovali ako sa správne starať o deti. A samozrejme chápem, že sa im to nepáčilo. Lebo sme im strkali ruky do výchovy a to asi nikto nemá rád. Lebo často hovoríš, čo robí zle, alebo čo by mal robiť inak.

Keď tu bola Solfrid minulý rok, tak im vysvetlila, že je dôležité, aby deti pili z fľašky mliečko. A aby ich nekŕmili lyžičkou zo šálky, keď sú to novonarodené deti.

A tak sme prišli a naozaj už nekŕmili lyžičkou a mali fľašky. Odstrihávali vrchy štuplíkov, aby detičky nemuseli cucať, ale aby im to išlo ľahko. Tým pádom mali hneď plné brušká, nevývijali sa im vzťahy na cicanie a žuvanie. Boli rýchlo hladné a keď opäť pýtali, tak im nedali, lebo už dostali...a tak sme všetky takéto cumlíky do fľašiek vyhodili. Kúpili nové fľašky. A tety prestali strihať. Verím, že to tak ostane na dlho. A že to opäť nie je tak ako to bolo. Lebo občas sme prišli a našli sme to všetkom v takom istom stave a museli sme všetko zopakovať.

Spôsob akým nosia deti sa podobá opicám. Naozaj, chytia pod pazuchu dieťa a takým rýchlym chvatom ho majú na chrbte priviazané šatkou.

Niekedy ma zastavali, že nemôžem zobrať dieťa vždy keď plače na ruky, lebo že si na to zvykne a v noci začne plakať a bude chcieť, aby ho utíšili. Ale že ony chcú v noci spať. Tak isto aj to, že nemám deti brať von, lebo je tam prach a slnko.

A veľa iných vecí sme riešili...